Choď na obsah Choď na menu
 


Recenzia- čo taký Mucha?!

30. 9. 2009

I keď viem, že by ste radšej čítali v Slovenčine, ale snáď ma zato nezjete... Alfons Mucha (jeden z mojich obľúbeních):D

Mucha a jeho muchy

Očarujúce ženy, prúdy vlasov, splývajúce oblečenie – to sú atribúty spojované s umeleckým dielom Alfonza Muchy. Alfonz Mucha je jeden z najväčšich umeleckých osobností v prelome storočia. Jeho práca je noeddelitelne spojená so štýlom, jeho meno bolo zároveň jeho programom: Art Nouveau, nové umenie, secesia. V súlade požiadaviek nového hnutia na zrozumiteľnosť designu vzdává Mucha vďačnosť umeleckej všestrannosti. Bol nielen maliarom a grafikom, ale zaujímal sa aj o sochárstvo, tvorbe šperkov, návrhov interiérov a o užité umenie. Mimoriadny talent však prejevoval predovšetkým v oblasti dekoratívnej grafiky. Tam je treba hľadať základy jeho slávy, čo platí dodnes.

Vďaka tedajšiemu rozvoju reprodukčných techník dosiahli jeho plagáty, panneaux décoratifs, kalendáre, príležitostné tlačivá, obálky časopisov a knižné ilustrácie mimoriadne širokého ohlasu a získali si značnú popularitu. Predovšetkým sa však tieto kompozície vyznačovali neobvyklou silou tvarov a štýlu, s príťažlivo dekoratývnymi motývmi, nevyčitateľnou hojnosťou ornamentálnych výtvarnych prvkov a hutnosťou kaligrafických ťahov línií. „Style Mucha“ sa ako typické ztelesnenie umeleckých snáh okolo roku 1900 stal vzorom pre celú generáciu grafikov a návrhárov. Charakteristickým znakom jeho diela bola idealizovaná, štylizovaná postava krásnej alebo detsky pôvabnej ženy, voľne ale neoddeliteľne zarámované ornamentálnou sústavou listov, kvetín, symbolov a arabeskov. Bol to jeden z najrozšírenejších výtvarných motývov v prelome storočia, a takzvaný Style Mucha bol preto v priebehu určitého obdobia synonimom secesie.

Napriek tomu, že Mucha pochádzal z Moravy, kde sa narodil a prežil detstvo, najväčší úspech dosiahol v Paríži. Jeho práce dokladajú živú atmosféru mesta v dobe, kedy bolo nielen hlavným mestom Francúzska, ale aj kultúrnym centrom celého sveta. Mucha bol zaplavení zákazkami, čo siahali od rozsiahlych projektov, akým bol návrh pavilónu Bosnie a Hercegoviny pre Svetovú výstavu v Paríži, cez tvorbu nespočetných divadeľných a výstavnych plakátov, až po reklamné plakáty na šampanské, mydlo či konfekcie. V roku 1900 bolo jeho meno ovenčené slávou, ale v neskorších rokoch vzrástali kontroverzné kritiky jeho práce. Z tohto pohľadu sa zdá takmer tragické, že Mucha sám si svojho mimoriadneho talentu návrhárskeho génia virtuózne zvládajúceho formu príliž necenil a robil si starosti ohľadom svojej povesti maliara dakoratívneho štýlu.

Túžil predovšetkým zobrazovať históriu, a hľavne dejiny svojho národa. Po roku 1910 na dvadsiatich monumentálnych plátnoch tvoriaceho jeho Slovenskú epopej stvoril panorámu histórie Slovanov


Život a dielo

  • 1860-24.júla sa Mucha narodil v Ivančicích na južnej Morave ako syn súdneho poradcu
  • 1871-Stal sa členom zboru v katedrále sv. Petra v Brne, kde navštevoval miestnu obecnú školu
  • 1875-Keď začal mutovať, musel prerušiť zborové štúdium a vrátit sa do rodného mesta. Začal pracovať ako obecný pisár a pokračoval v štúdiu kreslenia, čo medzitím zahájil.
  • 1877-Neúspešne sa pokúsil o prijatie na Akadámiu výtvarného umenia v Prahe
  • 1879-Získal prácu ako pomocník u viedenskej firmy vyrábajúci javiskovú výpravu. Zároveň navštevoval večerné hodiny kreslenia.
  • 1882-Po požiare Burgtheatru vo Viedni prišiel o prácu. Živil sa ako portrétista v Mikulove; zoznámil sa s grófom Khuen- Belassim, svojím prvým patrónom. Gróf mu poveril reštauráciu nástenných malieb v paláci Emmahof.
  • 1884-Doprevádza grófa na cestách po severnej Itálií a Tirolsku. Je mu umožnené navštevovať Akadémiu výtvarných umení v Mníchove. Zúčastní sa aktivít rôznych umeleckých spolkov a stáva sa predsedou spolku slovanských umelcov.
  • 1888-Navštevuje Académie Julian v Paríži a neskoršie Académie Colarossi. Vytvorý prvé ilustrácie pre časopisy a príležitostné tlačivá.
  • 1894-Na konci roku navrhuje Gismondu, svoj prvý plagát pre Sarah Bernhardtovú a podpíše s herečkou zmluvu na 6 rokov.
  • 1896-Navrhuje prvú sériu panneaux décoratifs: Ročné obdobia.
  • 1897-Prvá samostatná výstava, ktorú usporiadal Journal des Artistes v Galérií La Bodiniére v Paríži.
  • 1898-Vyučuje kresbu v Académie Carmen. Cestuje po Španielsku a Balkáne.
  • 1900-Vypršala zmluva so Sarah Bernhardtovou. Získal strieborný medailón za zariadenie Pavilónu Bosnie a Hercegoviny na Svetovej výstave v Períži. Pri tejto akcie sa uplatnil aj ďalšími prácami: dekoratívnou grafikou, kresbou, bronzovými figúrami a šperkami navrhnutými pre klenotníka Gergese Fouqueta. Od neho neskôr získal zákazku vnútorného zariadenia obchodu na rue Royale; Klenotníctvo bolo považované za najdokonalejšie zo všetkých secesných interiérov.
  • 1902-Vyučoval v New Yorku a neskôr tiež vo Filadelfii a Chicagu.
  • 1906-V Prahe sa oženil s Máriou Chytilovou, zoznámil sa s ňou v Paríži.
  • 1908-Po koncerte po čom počul Smetanovu symfonickú báseň Vltava, rozhodol sa venovať službe slovanskej histórie a kultúre.
  • 1910-Stále intenzívnejšie sa venuje práce na cyklu obrazov, ktorý nazve Slovanská epopej.
  • 1928-V októbry oznamuje slávnostné predanie dvadsiatich monumentálnych obrazov cyklu Slovanská epopej českému ľudu a mestu Praha.
  • 1931-Navrhuje tiež rovnako ako pred niekoľkými rokmi bankovky a známky Československej republiky. 1936-Vydáva svoje spomienky: Tři výpovědi o mém životě a práci.
  • 1939-14.júla umiera v Prahe na zápal plúc, jeho posledným dielom je Slovanská prísaha svornosti. Secesia
 

Náhľad fotografií zo zložky Mucha